Jeden pohľad z okna.

Autor: Milan Hadvig Gabriš | 28.2.2011 o 17:16 | (upravené 28.2.2011 o 17:43) Karma článku: 3,25 | Prečítané:  609x

Bratislava. Žijem tu už tretí rok a stále ju nemám rád. Berie mi veľa energie. Všetko je tu na dosah a zároveň ďaleko. Je špinavá, ale za tou špinou sa skrýva krása.

I keď na ulici ste len jeden z mravcov, ktorí sa kamsi presúvajú. Presúvajú a neuhnú pohľadom ani keby ste mali  "vydýchnuť" poslednýkrát. Nie je to však celkom vždy tak. Stačí vypadnúť z centra. Stačí trebárs hneď vedľa rušného električkového depa v Krasňanoch. Presne tam kde je rušná železničná stanica Vinohrady a rušná Račianska ulica. Zazvoniť na môj zvonček a pozrieť sa u mňa z okna. Jeden pohľad stačí a uvidíte že aj Bratislava môže byť krásna a nemusí to byť len centrum plné obchodov (nič proti nim),... .

Z môjho okna je vidieť ako príroda a ľudia dokážu spolu žiť. Keď sa len tak zletma na seba pozrú. A nič od toho nečakajú. Teda až na jedného pána, ktorý spáva v tejto tuhej zime v aute, ktoré tiež vidím z okna. Ten ma už asi 365x požiadal o cigaretu. A to tu nebývam ani rok. Niekedy sa mi snaží zahrať aj na city so slovami, že nemá ani na chleba. Na chleba by som mu dal, ale cigareta mu je bližšia. Pred oknom mám pole zarastené už niekoľko rokov predtým ako zarástlo to bol vinohrad. V poli je jedna garáž v nej žijú „predavači Nota Bene“ z Terna v Krasňanoch. Za zarobené si s chuti vždy vypijú. Preto Nota Bene nečítam.

Každé ráno sa tu zjavia srnky. Dve niekedy štyri no a dnes ich bolo šesť. Bolo preto, lebo tri už odišli a tri sa ešte naháňajú. O chvíľu ich to prestane baviť. Potom si ľahnú a hodinku budú mať siestu J. Pri zotmení sa tu znova všetky stretnú, navečerajú a behom cez susedný vinohrad zmiznú v tme. Aby zas ráno krokom noblesných dám prišli a odprevadili ma do práce. Netrápia ich zvedavé pohľady obyvateľov bytovky či chodcov. Netrápia ich vlaky a autá. Za tie roky čo tu žijú si zvykli a veria ľuďom, autám .... , že na ich zarastené pole nik nevstúpi. Veria oni a aj ja. A pomáhajú mi zvyknúť si na Bratislavu. Im jediným verím. Oni si museli zvykať tiež a teda vedia ako nato.

Môj pohľad z okna ma bude nabíjať energiou dovtedy pokiaľ sa nezjaví developer. Potom ja a srnky odídeme. Srnky si budú musieť nájsť iné pole a ja iné okno, ktoré ma bude baviť.

Srnky a ja túžime, že sa to nestane.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?